Jód patrí medzi stopové prvky, teda látky, ktoré telo potrebuje v malom množstve, ale ich význam v organizme je podstatný. Dostatočný príjem jódu je tak dôležitý v každom veku.
Jód v jedálnom lístku
Obsah jódu v potravinách sa môže líšiť podľa pôvodu potraviny, zloženia pôdy, spôsobu chovu zvierat aj podľa spracovania. Medzi prirodzené zdroje jódu patria najmä morské ryby, morské plody a morské riasy. Jód sa ale nachádza tiež v mlieku, mliečnych výrobkoch a vajciach. V strednej Európe, ale tiež v USA, sú navyše k dispozícii potraviny obohatené o jód – najbežnejšia je soľ. Tá by mala obsahovať 20 až 34 mg jódu na 1 kg soli.
Stredná Európa je považovaná za oblasť s nedostatkom jódu, pretože v pôde je ho obsiahnutého len veľmi málo a zo živočíšnych zdrojov je tam možné získať len veľmi malé množstvo. Ako protiopatrenie bola v roku 1950 zavedená vo vtedajšom Československu jodizácia kuchynskej soli a jód sa odvtedy bežne umelo pridáva do kuchynskej soli.
Jód a štítna žľaza spolu súvisia. Viete ale ako?
Mnoho ľudí má jód správne spojený so štítnou žľazou. To, že približne 70 až 80 percent jódu v našom organizme sa nachádza v štítnej žľaze, má svoj dôvod. To, prečo je pre ňu jód dôležitý, ale už také známe nie je.
- Štítna žľaza získava jód z potravy pomocou špeciálneho transportného systému.
- V štítnej žľaze sa jód spája s aminokyselinou tyrozín a využíva ho na vytvorenie hormónov štítnej žľazy. T4 (tyroxín) obsahuje 4 jódové atómy a T3 (trijódtyronín) 3 jódové atómy.
- T4 putuje v krvi do pečene a ďalších orgánov, kde sa premieňa aj ten na aktívnu formu T3.
- V podobe T3 ovplyvňujú hormóny štítnej žľazy organizmus. Hrajú pritom dôležitú rolu v mnohých telesných funkciách, vrátane energetického metabolizmu a vývoja centrálneho nervového systému.
Jód a kognitívne funkcie: na mozgu a nervovej sústave záleží
Jód má v organizme jednu menej známu úlohu: nepriamo súvisí aj s fungovaním nervovej sústavy, mozgu a procesmi, ktoré označujeme ako kognitívne, čiže rozpoznávacie, funkcie. Patria medzi nich napríklad schopnosť sústrediť sa, učiť sa nové informácie, spracovávať podnety z okolia alebo využívať pamäť. Dostatočný príjem jódu je dôležitý najmä v obdobiach intenzívneho vývoja mozgu, teda v dojčenskom veku a v tehotenstve, keď dieťa získava jód od matky. Ako súčasť pestrého a vyváženého jedálneho lístka má ale význam aj v dospelosti.
Dostatok jódu je dôležitý najmä v období tehotenstva a dojčenia, a to kvôli potrebám dieťaťa. Vývoj mozgu dieťaťa prebieha v niekoľkých fázach – prvá začína už v prenatálnom štádiu v ranom tehotenstve, keď sa tvorí a organizujú nervové bunky, a druhá pokračuje od neskorších mesiacov tehotenstva až do prvých rokov života, keď sa mozog ďalej vyvíja a dozrieva. Pred narodením a v prvých mesiacoch je pritom dieťa úplne závislé na hormónoch štítnej žľazy matky, pretože jeho vlastná štítna žľaza ešte nefunguje naplno.
Otázky a odpovede: Jód a kognitívne funkcie – prečo nesúvisia len so štítnou žľazou
Koľko jódu by malo byť v jedálnom lístku?
Odporúčané množstvo jódu sa líši podľa veku. U detí do 6 mesiacov by malo ísť o 110 mikrogramov (µg), u detí od 7 mesiacov do jedného roka dokonca o 130 µg. Potreba jódu potom klesá na 90 µg a zvyšuje sa až spolu s deviatym rokom. Deti od 9 do 13 rokov by tak mali denne získať z jedálneho lístka 120 µg, deti od 14 do 18 rokov 150 µg. Táto hodnota zostáva stabilná po celú dospelosť. Výnimkou je obdobie tehotenstva a dojčenia, keď potreba jódu matky výrazne rastie kvôli potrebám dieťaťa, a to na 220 µg v tehotenstve a dokonca 290 µg pri dojčení.
Infografika: vhodné formou tabuľky spracovať odporúčané množstvo jódu podľa veku.
Ako zaradiť jód do jedálneho lístka?
V našich zemepisných podmienkach sú základom konzumácie soli obohatené o jód a prirodzené zdroje jódu v podobe rýb, mliečnych výrobkov a vajec. Ak dávate prednosť rastlinnému jedálnemu lístku, zaraďujte pravidelne morské riasy. V prípade tehotenstva alebo dojčenia môže byť vhodné konzultovať túto oblasť s odborníkom. Spôsob, ako dodať organizmu jód, sú aj výživové doplnky.
Ako je to s jódom vo výživových doplnkoch?
Výhodou výživových doplnkov je to, že jód v nich môže byť prijímaný s ďalšími zložkami. Ak je cieľom konzumácie výživových doplnkov zamerať sa na podporu pamäti, rozpoznávacích funkcií a prípadne energetického metabolizmu, môže ísť o vitamíny skupiny B, ale aj omega-3 prispievajúce k činnosti mozgu. Nervové funkcie môžu ovplyvniť aj rastlinné výťažky – napríklad kurkuma dlhá alebo piepor čierny.
Zdroje:
https://www.szpi.gov.cz/soubor/voditka-szpi-2024-prilohy.aspx
