Ako vznikajú spomienky?
Prvým krokom na zapamätanie si je pozornosť. Keď sa na niečo sústredíte, váš mozog zakóduje túto informáciu prostredníctvom sietí neurónov, ktoré medzi sebou komunikujú. Tieto spojenia sa opakovaním a emóciami posilňujú. Preto si možno pamätáte udalosti, pri ktorých ste mali silnú emocionálnu reakciu, ako napríklad deň svojej svadby, skôr než to, čo ste robili v rámci náhodného nedeľného odpoludnia. Spomienky sa pritom tvoria v niekoľkých krokoch:
- Kódovanie: Príjem nových informácií prostredníctvom zmyslov a venovania im pozornosti.
- Ukladanie: Premena krátkodobých spomienok na dlhodobé.
- Vyvolanie: Keď si neskôr na niečo spomeniete, mozog znova aktivuje rovnaké siete, ktoré vytvorili danú spomienku.
V tomto procese má dôležitú úlohu spánok. Počas hlbokého spánku mozog upevňuje nové spomienky a odstraňuje nepotrebné informácie. To je jeden z dôvodov, prečo je kvalitný nočný spánok nevyhnutný pre dobrú pamäť a celkové zdravie mozgu.
Strata pamäti a starnutie
Strata pamäti súvisiaca s vekom všeobecne nespôsobuje výrazné narušenie vášho každodenného života. Napríklad môžete občas zabudnúť meno osoby, ale neskôr si na neho spomeniete. Niekedy môžete odložiť okuliare, a neviete kam. Alebo možno si potrebujete častejšie než v minulosti písať zoznamy a zapisovať schôdzky. Tieto zmeny súvisiace s pamäťou sú všeobecne zvládnuteľné a nemajú vplyv na vašu schopnosť pracovať, žiť samostatne alebo sa schádzať s priateľmi.
Keď strata pamäti nesúvisí s vekom: Kedy spozornieť
Duševné schopnosti vrátane pamäti môžu významne ovplyvniť komplikácie súvisiace so zdravím. Rôzne zdravotné problémy sa pritom môžu prejavovať odlišne, najmä v začiatočných fázach. Prvé príznaky bývajú mierne a nie sú vždy ľahko rozpoznateľné. Že všetko nie je v poriadku, môžu naznačiť tieto situácie:
- Strata pamäti – zabúdanie vecí, ktoré sa stali nedávno, problémy s vybavovaním si, opakovanie otázky.
- Problémy s koncentráciou, plánovaním alebo organizáciou – problémy s rozhodovaním, riešením problémov alebo vykonávaním mnohých krokov (napríklad pri varení jedla).
- Problémy s komunikáciou – problémy s hľadaním správnych slov, zámena slov, problémy s odpovedaním alebo sledovaním konverzácie.
- Nesprávne chápanie toho, čo človek vidí – chybná identifikácia vecí, problémy s odhadovaním vzdialenosti (napríklad na schodoch) a nesprávna interpretácia odrazov.
- Zmätenie ohľadne času alebo miesta – strata prehľadu o čase alebo dátume, upratovaní vecí na nesprávne miesta, strácanie sa na známych miestach.
- Zmeny nálady alebo problémy s ovládaním emócií – neobvyklá podráždenosť, uzavretosť, smútok alebo strach, strata záujmu o veci i aktivity a zmeny osobnosti.
Kedy navštíviť lekára a čo u neho čakať
Ak máte obavy zo zhoršovania pamäti u seba, prípadne u svojich blízkych, vyhľadajte lekársku pomoc. Existujú testy, ktoré určia stupeň úbytku pamäti a pomôžu rozpoznať jeho príčinu. Je vhodné, aby k lekárovi nešla osoba sama, ale so sprievodom, ktorý bude schopný odborníkovi opísať dôvod obáv a odpovedať na otázky. Tie sa môžu týkať toho:
- kedy sa objavili príznaky úbytku pamäti,
- ako sa zmeny prejavujú,
- ktoré úlohy sú teraz ťažšie,
- aké kroky ste už podnikli (napr. užívanie výživových doplnkov s látkami pozitívne ovplyvňujúcimi pamäť a kognitívne funkcie),
- aké máte aktuálne psychické rozpoloženie,
- aká je priemerná konzumácia alkoholu,
- či došlo v poslednom čase k pádu alebo poraneniu hlavy,
- aké by mohli byť ďalšie príčiny zmien.
Následne môže lekár vykonať fyzické vyšetrenie a testy formou otázok a odpovedí. Tieto testy pomáhajú posúdiť pamäť a ďalšie kognitívne funkcie. Lekár si tiež môže vyžiadať krvné testy alebo vyšetrenie mozgu zobrazovacou metódou. V prípade potreby vás potom pošle k špecialistovi, napríklad k neurológovi, psychiatrovi, psychológovi alebo geriatrovi.
Zmierovať sa so stratou pamäti môže byť ťažké. Niektorí ľudia sa snažia stratu pamäti skrývať a niekedy ju kompenzujú rodinní príslušníci alebo priatelia. Niektorí ľudia si neuvedomujú, ako veľmi sa prispôsobili zmenám. V prípade väčších zmien je vždy vhodná konzultácia s odborníkom.
12 praktických tipov, ako podporiť osoby so zhoršenou pamäťou
Povzbudzujte danú osobu, aby si viedla denník, zápisník alebo kalendár, do ktorého bude zaznamenávať udalosti a rozhovory. Potom ich spoločne prejdite.
- Ak si nemôže spomenúť, či niečo urobila alebo nie, skúste svoju otázku uviesť do kontextu a doplňte ju pomocou. Napríklad: „Už je to asi dlho, čo si raňajkoval, si hladný?“ namiesto „Raňajkoval si?“
- Ak má problémy nájsť správne slovo, dajte jej dostatok času, aby povedala, čo chce povedať. Pocit tlaku jej to môže ešte viac sťažiť.
- Ak si nie ste istý, čo sa vám snaží povedať, zvážte kontext toho, čo hovorí. To vám môže poskytnúť návod k slovu, ktoré hľadá.
- Ak nerozumie slovu, ktoré používate, skúste použiť pomoc, podnety a kontext, aby ste jej pomohli pomenovať predmety. Daná osoba potom môže rozpoznať predmet a jeho použitie, aj keď si nemôže spomenúť, ako sa volá.
- Ak má problémy spomenúť si na meno, skúste nájsť taktný spôsob, ako jej to pripomenúť, bez toho, že by ste zdôrazňovali, že zabudla – napríklad: „Tu je tvoja kamarátka Elena“.
- Pomôžte danej osobe vykonávať úlohy tým, že ich rozdelíte na menšie, jednoduchšie kroky. Môže byť užitočné napísať krátke pokyny a umiestniť ich blízko miest, kde sa bežne úlohy vykonávajú.
- Zvážte, v ktorý denný čas sa obvykle dokáže osoba lepšie sústrediť a snažte sa úlohy naplánovať na tieto časy.
- Zaistite, aby veci, ktoré sa pravidelne používajú, boli dobre viditeľné. Uľahčite úlohy tým, že pripravíte veci, ktoré budú potrebné – napríklad umiestnite čajové vrecká a hrnček blízko kanvice.
- Pre jednorazové úlohy použite pripomienky, ako sú lepiace poznámky alebo nástenný kalendár. Pre pravidelné úlohy nastavte trvalejšie pripomienky – napríklad umiestnite ceduľu pri predných dverách „Vziať si kľúče a peňaženku.“.
- Pomôžte danej osobe používať kalendáre a hodiny, aby si pripomenula nadchádzajúce udalosti. Umiestnite ich na miesta, kde ich bude vidieť. Ak má online kalendár v telefóne, tablete alebo počítači, zvážte zadanie pripomienok nadchádzajúcich udalostí a schôdzok.
- Dbajte na dostatočný prísun živín podporujúcich mozgovú činnosť (napríklad omega-3 mastné kyseliny), psychické funkcie a nervovú sústavu (napríklad vitamíny skupiny B, jód, z rastlín piepor čierny a kurkuma). Vhodné môže byť ich dodanie v podobe komplexného výživového doplnku na podporu pamäti, koncentrácie a duševného výkonu.
- Nájdite si čas na spoločné hry na pamäť. Tie nielen aktivujú rôzne časti mozgu, ale prinášajú aj pocit radosti z riešenia úloh a naplnenia sociálnych potrieb.
Časté otázky a odpovede: Kedy je zabúdanie ešte normálne a kedy navštíviť lekára?
Ako sa strata pamäti kvôli zdravotným komplikáciám liši od normálneho starnutia?
Ľudia začínajú viac zabúdať, keď starnú. Väčšinou ide o normálny prejav starnutia. V prípade zdravotných komplikácií sú zmeny odlišné – závažnejšie, majú väčší dopad na kvalitu života a samostatnosť.
Prečo je dôležité včas rozpoznať komplikácie spojené s pamäťou?
Včasné rozpoznanie príčiny zmien pamäti je základom ich pozitívneho ovplyvnenia, ale aj plánovania potrebnej starostlivosti, vzdelávania sa aj vyriešenia finančných a právnych záležitostí.
Čo môže byť príčinou problémov s pamäťou?
Problémy s pamäťou môže spôsobovať niekoľko faktorov, vrátane starnutia, dlhodobého psychického preťaženia, zvýšenej konzumácie alkoholu, psychických komplikácií, úrazov a fyzických zmien. Ak zmeny pamäti a ďalších kognitívnych funkcií ovplyvňujú každodenný život, je vhodné poradiť sa s odborníkom.
Zdroje:
https://www.alz.org/alzheimers-dementia/10_signs
https://www.alzheimers.org.uk/about-dementia/stages-and-symptoms/dementia-symptoms
